Skip to Content

História, pamiatky

Významovou motivácou názvu Hnúšte sa zaoberal Ladislav Bartolomeides ( vlastivedný bádateľ ) a ten sa napríklad nazdával, že pramení zo slova „húština“ súvisiaceho s okolitými hustými lesmi. Isté však je, že miestna prípona –šťa, -šte jednoznačne dokladá jej slovenský pôvod. Mesto tvorí spojenie dvoch obcí Hnúšte a Likiera, ktorého terajší názov sa iba málo odlišuje od pôvodného starobylého tvaru. Ten vychádzal zo slova „ljekar“ ( lekár ), tak označovali starí Slovania čarodejníkov, bylinkárov a zariekavačov.

Najstaršia vrstva pôvodných slovenských pomenovaní v Malohonte sa vzťahuje k vodným tokom. Názov Rimava pochádza podľa profesora Š. Ondruša, zo staroslovienskeho slova „rym“ vo význame hlasný zvuk rovnakého pôvodu. Existuje však ešte aj staršia, rovnako prijateľná teória, podľa ktorej základ slova Rimava pochádza z latinského „rimari“ teda rozrývať. Jednoznačne slovenská je prípona –ava, ktorou sa označovali vodné toky. Rimava by tak mohla znamenať buď hlučnú vodu alebo rieku rozrývajúcu územie, ktorou preteká.

Stopy po osídlení tejto lokality sa datujú do doby kamennej. Na Lašťoku – na severe Hnúšte sa našli ohniská, kamenné sekery a iné predmety tej doby. Zo záznamov z archívu banského múzea v Pešťbudíne sa dozvedáme, že rímsky cisár Marcus Aurélius okolo roku 160 n. l. v okolí Hnúšte porazil tu osídlených Markomanov a Gótov. Ale samotné osídlenie Slovanmi sa predpokladá najneskôr v druhej polovici 7. storočia. Hnúšťa ako sídlo existovala už v roku 1334, kedy sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. Písomne je doložená roku 1438 ako obec s farským kostolom.

Najstarším známym vlastníkom (od prvej polovice 14. storočia) bol mocný rod Sečéniovcov, z ktorých je známy Tomáš Sečéni, ktorému kráľ Ľudovít I. niekedy okolo roku 1350 udelil právo z dežmy – desiatku, vydržiavať farára. Okolo roku 1542 ovládol tunajšie majetky lúpežný rytier Matej Bašo, no v roku 1549 ich zaujal Eustach Feledi. Právny dokument, listinu však od kráľa Ferdinanda I. dostal až v roku 1552. Tak sa na štyridsať rokov stali Felediovci zemepánmi Hnúšte.

Po nich prešla do majetku hodejovsko-hnúšťanskej vetvy zemianskeho rodu Kubíniovcov, ktorým patrila niekoľko storočí. Poslednými vlastníkmi boli Fáyovci. Hnúšťa neraz znášala neľútostné rabovania v časoch lúpežných tureckých nájazdov ( v 15. storočí ), ale bola vyplienená aj počas dynastických bojov medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburgským. Základným druhom obživy bolo poľnohospodárstvo (roľníctvo a chov dobytka), vedľa ktorého prosperovalo aj niekoľko remesiel, z nich sa najviac rozvinulo súkenníctvo.

Rozvoj mesta ovplyvnil výskyt nerastných surovín. Už v 16. storočí sa v okolí vyskytovali bane. V 17. storočí sa začína rozvoj baníckeho podnikania a spracovania rúd. Už v roku 1772bola na území mesta železiareň. V roku 1800 už existovala Muránska spoločnosť a v roku 1811 vznikla Rimavská koalícia, ktorá využívala nerastné bohatstvo. Obidve sa sa v roku 1852 spojili a vytvorili Rimamuránsko-šalgotariánsku spoločnosť. V roku 1883 bola v Hnúšti jedna drevouhoľná vysoká pec a v roku 1885 postavili v Likieri prvú koksovú vysokú pec na území Slovenska.

Spracovanie rúd podnietilo v roku 1869 vybudovať hradskú z Rimavskej Soboty a aj stavbu železnice, ktorej trať Jesenské – Tisovec bola v roku 1874 daná do prevádzky. Koncom 19. storočia boli v Likieri postavené tri vysoké pece a v tomto období sa spracovalo najviac surového železa na území Slovenska. V roku 1873 práve pri výstavbe železnice, 3 km na sever od Hnúšte, bolo objavené mastencovo-magnezitové ložisko Mútnik.

Objavenie magnezitu bolo základom rozvoja ťažby tejto suroviny na Slovensku. Začiatkom 20. storočia hutnícky priemysel upadá, posledná pec vyhasla v roku 1921. Objekty železolejárne boli odpredané firme Rimavskodolinský lučobný priemysel Dr. Eugen Blasberg a spol., ktorá hutu prestavala na chemickú továreň s programom spracovania : zuhličenia drevnej hmoty chemickou cestou a výrobu s tým spojených produktov. Drevné uhlie sa tu vyrába dodnes hoci na konci 20. storočia postihol ako chemickú, tak i banskú výrobu úpadok.



X