Skip to Content

Mesto Hnúšťa

Geografická poloha mesta

Uprostred najdlhšieho horského pásma Slovenska, Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, na južných výbežkoch Stolických vrchov leží po oboch stranách stredného toku údolia Rimavy a jej prítoku Klenovskej Rimavy mesto Hnúšťa v nadmorskej výške 298 m. Nachádza sa na 48 stupni, 35 minúte a 4 sekunde zemepisnej šírky ( S ) a na 19 stupni, 57 minúte a 12 sekunde zemepisnej dĺžky ( V ). Administratívnym členením Slovenska sa radí do okresu Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Z historického hľadiska leží na území Malohontu.

Ekologickú stabilitu územia tvorí sieť okolitých biocentier a biokoridorov. Nadregionálne biocentrum tvorí masív Klenovského Vepra na severozápadnom okraji územia. Západným okrajom územia, po hrebeňoch medzi Klenovským Veprom a Sincom, prebieha nadregionálny biokoridor. Lesné masívy úbočí a hrebeňov vrchovín a hôr ohraničujúcich alebo sa nachádzajúcich na území mesta tvoria kostru ekologickej stability. Sú pozitívnym faktorom pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja mesta.

Rieka Rimava pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole (1438 m.n.m.) v nadmorskej výške 1130 m n.m. a jej povodie sa volá Rimavská dolina. Klenovská Rimava je významným pravostranným prítokom Rimavy a má dĺžku 19 km. Pramení vo Veporských vrchoch, v podcelku Balocké vrchy, pod vrchom Bánovo (1077 m n.m.) v nadmorskej výške 960 m n.m. V severnom okraji mesta Hnúšťa, v Rimavskom podolí sa v nadmorskej výške 290 m n.m. vlieva do Rimavy.

Komunikačno-urbanistickou osou je údolie Rimavy, ktorú pretína cesta II. triedy č. 531 spájajúca v severojužnom smere Rimavskú Sobotu s Breznom a v širších väzbách juhoslovenskú a stredoslovenskú nadradenú západno-východnú dopravnú magistrálu. Súbežne s touto cestou prebieha údolím Rimavy železnica prepájajúca Jesenské s Breznom. Ďalšou komunikačno-urbanistickou osou prebiehajúcou v západo-východnom smere je cesta II. triedy č. 526, spájajúca Klenovec s Hnúšťou a v širších súvislostiach Hriňovú a Jelšavu.

Mimoriadne významným a zo širokého okolia vnímateľným fenoménom je masív Sinca vypínajúci sa do výšky 917 m n. m. západne od Hnúšte a Rimavského Brezova a juhovýchodne od Klenovca. Raritou je, že zo všetkých sídiel Mikroregiónu Sinec-Kokavsko vychádzajú značkované turistické chodníky, sprístupňuje vrchol Sinca a navzájom všetky sídla v okolí ( Hnúšťu, Klenovec, Rimavské Brezovo, Rimavskú Baňu, Lehotu nad Rimavicou a Kokavu nad Rimavicou ). Podhorskú kotlinu mesta tvoria okolité vrchy Sinec ( 917 m n. m. ), Ostrá ( 1012 m n. m. ), Štepov vrch (664 m n. m.) a Hôra ( 434 m n. m. ).

Geomorfologické podmienky mikroregiónu neumožnili výraznú premenu krajiny v uplynulých rokoch v dôsledku veľkovýrobného spôsobu hospodárenia. Ucelené lány ornej pôdy majú omnoho menšie výmery ako v rovinatých oblastiach Slovenska. Zachované sú aj deliace vegetačné pásy, medze, enklávy lesa a remízky. Celkový krajinný obraz sa oproti stavu z prvej polovice 20. storočia výraznejšie nezmenil a neznížil sa ani rekreačný potenciál krajiny. V dôsledku toho je krajina vizuálne a teda aj turisticky atraktívna a má predpoklady poskytovať návštevníkom celú škálu oddychových a relaxačných možností.

Kaskády na rieke Rimava v Hnusti
Pohlad na Hnúšťu

Kategórie:



X